Preškolákom:-)


Vývojový stav dieťaťa pri vstupe do školy

1. telesná zrelosť

Ukazovatele telesnej pripravenosti na školu:

- pomer výšky a hmotnosti: ale závažné sú len extrémy, t.j. len veľmi malé a slabé deti môžu mať kvôli tel. stavbe problémy a naopak.
- „filipínska miera“: dieťa si dočiahne pravou rukou cez hlavu na ľavý ušný lalôčik
- premena postavy („prvá premena telesnej stavby“): stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie: postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu.

Zeller rozlišuje 3 typy postavy:

1) typ predškolského dieťaťa
2) typ prechodný 
3) typ školského dieťaťa

- dobrým prediktorom je vývoj zubov, tzv. „kostný vek“ - dieťa má kompletný mliečny chrup, začína sa výmena zubov
- okolo 6 roku nastanú zmeny v ovládaní tela: dieťa lepšie koordinuje autonómne a voľné pohyby, lepšie šetrí silami, je schopné vykonávať drobnejšie a presnejšie pohyby.
- Lesný: mení sa mozgový biopotenciál: medzi 5. a 7. r. sa objavuje po prvýkrát prvý α rytmus
- na prváckej stoličke dočiahne nohami na zem

Pozor! Telesná zrelosť nie je najspoľahlivejším a najrelevantnejším prediktorom zrelosti, zvlášť v dnešnej dobe, kedy sa telesný vývin detí urýchľuje.

2. kognitívna zrelosť

Dochádza k prestavbe v poznávacej činnosti detí:

- dieťa začína realistickejšie chápať svet, je menej závislé na svojich okamžitých potrebách
- lepšie rozlišuje časti, detaily obrazu, ktoré predtým vnímalo ako celok, a to v akustickej i vizuálnej doméne (prejavuje sa to i na zložitejšej kresbe) → je to zároveň predpoklad úspech v Kernovom teste školskej zrelosti (u nás v modifikácií od Jiráska), kde majú deti nakresliť postavu, napodobiť písmo a odkresliť bodky zložené do geometrického tvaru
- nevyhnutné je, aby dieťa malo zároveň zlepšenú reč, pamäť, má určité poznatky o svete

3. emocionálna, motivačná a sociálna zrelosť

- veku primeraná kontrola impulzov a citov (t.j. dieťa má byť schopné odložiť realizáciu svojich plánov, ak je to výhodné vzhľadom k neskoršiemu cieľu)
- Zweig: predškolské deti nevedia splniť naraz niekoľko neutrálnych príkazov, ale ak sú citovo kladné, dokážu splniť aj náročné úlohy (napr: Prines bonbón a dostaneš ho!)
- v tomto veku už dieťa podľa Langmeiera potrebuje „kázeň“
- zrelosť pre prácu s tým úzko súvisí (zaoberala sa tým Bühlerová): dieťa je okrem hry schopné aj cieľavedomejšej činnosti, je vytrvalejšie, dlhšie sa sústredí, aj keď je úloha únavná a nezaujímavá. S tým súvisí aj schopnosť spolupracovať na úlohe s ostatnými deťmi, t.j. vzdať sa na chvíľu svojich osobných potrieb a sústrediť sa na spoločný cieľ. Táto schopnosť vzrastá postupne.
-sociálna zrelosť: dieťa má byť menej závislé na rodine, schopné podriadiť sa autorite a prijať novú sociálnu rolu, nájsť si svoje miesto v skupinke spolužiakov.

Podľa skúseností pracovníkov pedagogicko - psychologických poradní, nie všetky 6-ročné deti sú schopné v tomto veku zvládnuť nároky 1. triedy bez vážnejších problémov. Fyzickú (telesnú) zrelosť posúdia detskí lekári pri predškolských zdravotných prehliadkach. Psychickú (duševnú) zrelosť posudzujú bezplatne na žiadosť rodičov psychológovia pedagogicko - psychologických poradní. Predkladám základné informácie o tom, čo by 6-ročné dieťa pred vstupom do školy malo vedieť, a ako by sa malo správať, aby zvládlo nároky 1. ročníka bez väčších problémov.

BUDÚCI PRVÁK BY MAL VEDIEŤ:

• samostatne sa obliecť a obuť
• pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky
• samostatne sa najesť a obslúžiť na WC
• správne vyslovovať všetky hlásky
• vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách
• kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené
• nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi
• vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary
• poznať základné farby
• spočítať predmety do "päť"
• rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu
• naučiť sa naspamäť detskú pesničku alebo básničku
• vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach
• orientovať sa v priestore, vie kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo", "vľavo"

AKO BY SA BUDÚCI PRVÁK MAL SPRÁVAŤ:

• vydrží pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút
• začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha
• na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká)
• väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý
• nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti
• v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie
• nezajakáva sa pri reči
• nepomočuje sa

Prototyp dostatočne zrelého školáka by mal vyzerať asi takto:

REČ
 

Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela.

V čom má veľa detí problémy, je rozvinutá sluchová analýza: budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky.

SOCIÁLNA ZRELOSŤ 

Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča (niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede). Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.


 

JEMNÁ MOTORIKA 

Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.

HRUBÁ MOTORIKA 

Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.

ORIENTÁCIA
 

Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary.

POČíTANIE

6-ročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu.

CHCE SA UČIŤ 

V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca? Potom je na školu pripravené.

Veľa sa v súčasnosti hovorí o odklade školskej dochádzky, najmä v tej súvislosti, že počet detí s odkladom školskej dochádzky stúpa. Odklad školskej dochádzky je veľmi užitočný pre tie deti, ktoré sú chronicky choré a doporučí to odborný lekár. Takisto je odklad školskej dochádzky vhodný pre dieťa, ak má problémy psychického charakteru, prípadne zaostáva. Avšak samotný odklad školskej dochádzky nestačí a nerieši problém dieťaťa. Je treba aplikovať u týchto detí, ktoré to potrebujú, intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania. Ktorý, ako a kto - doporučí a rozhodne detský psychológ.
Množia sa však počty detí, ktoré majú odklad školskej dochádzky z iných dôvodov, než bolo uvedené. Je napríklad módnym trendom niektorých rodičov „predĺžiť“ deťom detstvo o rok a nechajú ich doma, alebo v materskej škole.

Ďaľšiu skupinu rodičov detí, ktorí žiadajú o odklad školskej dochádzky pre svoje deti, je skupina podnikateľov, ktorí napríklad práve rozbiehajú svoj podnik a nemajú práve v tomto školskom roku čas venovať sa každodenne dieťaťu, aby ho vybavili do života, aby sa naučilo systematicky, každý deň pracovať, učiť sa, a tak rásť.

Žiaľ, často však doporučujú rodičom odklad školskej dochádzky i pani učiteľky v materských školách, ktoré sa vďaka tomu, že klesá počet narodených detí, boja toho, že budú mať detí menej, a tak bude potrebný menší počet tried materských škôl, tým aj menší počet učiteliek. A tak funguje začarovaný kruh.

Je dôležité, aby dieťa, ktoré je zrelé a pripravené na školu, ju začalo navštevovať práve vtedy. A to je nevyhnutné, aby posúdil detský psychológ.

Existujú špeciálne programy, ktoré deti pripravujú na prechod do školy, predovšetkým rozvíjaním základných kognitívnych zručností:

- Piagetova ženevská škola: príprava, ktorá by dieťa „posunula“ do štádia logických operácií, t.j. cvičenia s manipulovaním, triedením, radením predmetov a pod.: t.j. dieťa si osvojuje stratégie, ktoré mu pomôžu učiť sa

- Chicagská škola (Thurstonová): podporujú sa tzv. primárne intelektuálne schopnosti – na základe nej vypracovaný viedenský program má 3 zložky:

a) všeobecná metodika podporovania školskej zrelosti – zamestnávanie detí na urč. úlohách, úlohové a spoločenské hry, hudobná a rytmická výchova a pod., t.j. celkové podporovanie všetkých zložiek školskej zrelosti),
b) špeciálna metodika: pracovné návody s kresbami, ktoré dieťa rieši – pomáhajú mu prejsť zo štádia názorných operácií do štádia logických (konkrétnych) operácií,
c) metodika prípravy rodičov – ako pripraviť dieťa bez toho, aby ho predčasne učili čítať a písať.
- americký Headstart program pre deti zo sociálne znevýhodnených rodín, imigranti pod. (ale nepriniesol výrazné zlepšenie, intervencia bola príliš krátkodobá)
- v Čechách – triedy pre rómske deti: hlavne rozvoj reči, práca s ceruzkou a pod., podpora verbálneho myslenia. Výsledky: pomáha pri štarte, ale mal by pokračovať aj počas školskej dochádzky.

Najlepšou cestou, ako u dieťaťa rozvíjať reč a slovnú zásobu, je čítať mu rozprávky (knihy by mali byť ilustrované, aby dieťa mohlo sledovať dej podľa obrázkov). Po prečítaní sa ho jednoduchými otázkami treba spýtať na obsah: Prečo Šípková Ruženka spala sto rokov? Ako ju princ odklial? Kto ešte vystupoval v rozprávke?
Deti treba učiť aj riekanky a básničky – okrem slovnej zásoby im to trénuje aj pamäť.

Ak dieťa nemá čistú výslovnosť, treba navštíviť logopéda: do niekoľkých týždňov až mesiacov by to mohol napraviť.

Aj cesta autom sa dá využiť na učenie: hrajte sa s dieťaťom na slová, pýtajte sa ho čo vidí, a slová potom rozoberajte: Aké písmeno je na konci slova? Aké na začiatku? Vytlieskavajte slabiky, neskôr i hlásky (písmená) v slove.

Obľúbená je hra, keď má dieťa na posledné písmeno slova vytvoriť nové slovo, ktoré bude posledným písmenom začínať (napríklad AUTO: posledné je o, teda nové slovo môže byť: Okno).

Naše školy sú, žiaľ, zatiaľ stále stavané najmä na memorovaní vedomostí. Preto je dobré, aby mal budúci školáčik čo najlepšie rozvinutú pamäť. Dieťaťu je preto dobré trénovať pamäť a predstavivosť: skladať s ním skladačky, kocky, puzzle, hrať pexeso. Pomôže i jednoduchá hra: na stôl položte 8 až 10 predmetov a nechajte dieťa, nech si ich minútu prezrie a nahlas pomenuje. Potom nech odíde z miestnosti (alebo sa môžu predmety prikryť) a po príchode určí, ktorý predmet tam už nie je.
Trénovať sa môžu aj úlohy na hľadanie rozdielov (päť rozdielov, desať rozdielov).

Hoci budete mať po tejto činnosť domácnosť možno ako po bombardovaní, nevzdávajte to. Pre rozvoj motoriky je veľmi dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky. Pri tejto činnosti sa môžu trénovať aj počty: Koľko korálok ešte chceš navliecť? Ktorých je viac: modrých alebo červených? Rovnako tiež možno precvičovať pravo-ľavú orientáciu a farby: nalep tieto modré guličky na ľavú stranu obrázku, červené daj na pravú.

Ak dieťaťu nie je cudzí počítač, netreba mu zapínať počítačové hry, ale skôr náučné CD, ktoré ho formou hier, príkladov či detektívnych úloh naučí základom písmen či počtov. Aj na slovenskom trhu existujú náučné DVD pre škôlkarov a školákov zamerané na slovenčinu a matematiku. Počítač možno vhodne striedať s vypĺňaním pracovných listov pre predškolákov.

Celkový vývin v mladšom školskom období (6-7 rokov až 11-12 rokov)

- súhrnná psychologická charakteristika tohto obdobia znie: „vek triezveho realizmu“: Školák je zameraný na to, čo je a ako to je (teda nie fantázia, ale ešte nie ani „ako by to malo byť“), chce pochopiť veci okolo seba „naozaj“ – z toho vyplýva výber záujmov, vývin kresby (realistická) a pod. Realizmus má svoje štádiá: najprv je to tzv. „naivný realizmus“ („autority vedia, ako to je“), potom „kritický realizmus“.
- dieťa je aktívne, chce samo preskúmať svet, obľubuje pokusy, názorné ukážky atď.
- Vývoj základných schopností a zručností: plynulý telesný rast, pred začiatkom a na konci tohto obdobia - urýchlenie
- zlepšuje sa hrubá a jemná motorika (→ prehlbuje sa záujem o šport, zlepšenie v ňom, lepšie kreslenie, písanie): s tým súvisí aj skutočnosť, že telesný vzhľad čoraz viac ovplyvňuje sociálnu akceptáciu dieťaťa
- vyvíja sa zmyslové znímanie: jemnejšie, diferencovanejšie, vníma cieľavedome a systematicky (pozorovanie), prestáva byť viazané na aktuálne prežívanie, rozvíja sa predstavivosť (niekedy až eidetizmus).
- zlepšuje a rozvíja sa reč: rastie slovná zásoba, zložitosť syntaxe a používanie gramatických pravidiel. Veľkosť slovnej zásoby v češtine (takže asi aj v slovenčine) podľa Příhodu (1963):
do 7 r. cca 18.633 slov, v 11 r. cca 26.468 slov, v 15 r. 30.263 slov (t.j. asi 70% slovníka). Slová sú používané primeranejšie, vymizne šušlavosť, zlepšuje sa artikulácia.
- rozvoj pamäte: dieťa začína spontánne používať pamäťové stratégie (najprv opakovanie, potom organizácia do logických celkov a pod.).
- učenie: učenie sa viac opiera o reč, je plánovitejšie, rastie jeho zložitosť, dieťa si osvojuje aj stratégie učenia.

Kognitívny vývoj v mladšom školskom veku:

Na začiatku: štádium konkrétnych operácií, t.j. dieťa je schopné skutočných logických operácií, ale týkajú sa len konkrétneho materiálu. Až v cca 11. rokoch: formálne operácie.

Podľa Piageta v štádiu logických operácií riešia deti takéto problémy: pri korálkach je schopné podržať v mysli dve dimenzie súčasne a pracovať s nimi, t.j. je schopné naraz viacerých myšlienkových transformácií. Chápe identitu objektu, zvratnosť (korálky je možné presýpať naspäť), spojenie rôznych myšlienkových procesov do jedného (výška aj šírka pohára s korálkami), je schopné pochopiť zahrnutie (inklúziu) prvkov do kategórie (je tu viac žltých bonbónov alebo modrýc bonbónov?). Nové pokusy ukazujú, že nie vo všetkých dimenziách dochádza k rovnakému pokroku: princíp zachovania množstva je skorší pri diskontinuitných veciach (korálky) ako kontinuitných (plastelína). V oblasti sociálnych javov je schopnosť brať do úvahy viacero dimenzií, obzvlášť pomalá. Školák lepšie chápe kauzalitu.

Novšie modifikácie Piageta:

a) pokrok vo všetkých oblastiach je postupný a prekrýva sa
b) mnohé zo schopností v tomto štádiu môžu byť nácvikom urýchlené

Inteligencia a škola

V praxi sa na posúdenie všeobecnej schopnosti myslenia používajú inteligenčné testy, k tým je však (ako vieme) časť psychológov skeptická. IQ nemusí byť konštantné, ale u mnohých detí ukazuje v škole výkyvy (resp. aj nárast a pokles). Vo všeobecnosti sa dá povedať, že intelektová výkonnosť významne závisí na iných známkach osobnosti: hlavne na výkonovej motivácií a dobrom postoji k práci. Tieto vlastnosti môže značne ovplyvniť rodina a prostredie dieťaťa. Motivácia musí byť najprv vonkajšia (pochvala), postupne sa stáva súčasťou osobnosti.

Predpokladom úspešnosti v škole je aj tvorivosť, ktorú IQ testy nemerajú.